Metabolická flexibilita

Metabolická flexibilita

Podľa vedeckej poučky je to „schopnosť organizmu prispôsobiť oxidáciu paliva dostupnosti paliva.“ [i]. To znamená, že čím viac glukózy koluje v krvi, tým viac ju telo využíva ako zdroj energie a naopak, čím viac voľných mastných kyselín (tukov) koluje v krvi, tým viac sú využívané na tvorbu energie (ATP).

Táto poučka však podľa nás nie je úplne presná a čiastočne stráca svoju platnosť pri osobách s naozaj vysokým stupňom metabolickej flexibility. Tieto osoby dokážu vytvárať ATP energiu najmä z tukových zdrojov (mastné kyseliny, ketóny) aj pri náročnej fyzickej záťaži (vysoké percento VO2MAX), pričom vzniká minimálny metabolický stres. Tento stav dokonca platí aj v prípade, ak je glukóza v krvi dostupná v dostatočnom množstve a zásoby svalového a pečeňového glykogénu sú adekvátne doplnené. Dôvod je ten, že vysoko metabolicky flexibilná osoba dokáže šetriť cukrové zdroje a využije ich ako hlavný zdroj energie až pri naozaj veľmi vysokých intenzitách cvičenia.

Opačný prípad sú osoby s nízkym stupňom metabolickej flexibility, ktorí využívajú glukózu ako hlavný zdroj energie aj pri veľmi nízkych intenzitách a ich telo nedokáže využívať tukové zdroje v dostatočnej miere. Tieto osoby označujeme ako metabolicky negramotné. Z toho vyplýva, že metabolická flexibilita má niekoľko stupňov (skóre metabolickej efektivity).

Vysoký stupeň metabolickej flexibility môže zaručiť iba veľký počet zdravo pracujúcich mitochondrií, ktoré sú schopné využívať kyslík na tvorbu ATP a zároveň produkovať menšie alebo vyrovnané množstvo metabolického odpadu (oxid uhličitý - CO2 a laktát). To znamená, že metabolicky flexibilný človek má vysoké hodnoty MFO-A i MFO-R, (maximálna oxidácia tukov absolútna i relatívna) a má vysoko posunutý ABZ (aeróbny bod zlomu 50:50 cukry / tuky), veľakrát až na, alebo za úroveň metodicky bežne stanovovaného ANP (anaeróbneho prahu). Je to možné aj vďaka tomu, že správnym metabolickým tréningom sa dajú pozmeniť aj štruktúry rýchlych svalových vlákien (z IIB na IIA), ktoré majú vyššiu oxidatívnu kapacitu a mitochondriálne zastúpenie [iv]. Vďaka správnemu metabolickému tréningu zároveň pomalé svalové vlákna znásobujú svoju mitochondriálnu hustotu [v].

V istom bode stúpajúceho fyzického zaťaženia však vždy nastane jav, kedy srdcovo-cievny a dýchací systém vzhľadom na intenzitu záťaže nezvládajú doručovať dostatok kyslíka (O2) na pokrytie potrieb bunkového dýchania (kyslíkový deficit). Dychový objem (VO2) sa stáva nedostačujúci a svalová práca je hradená takmer výlučne z cukrových zdrojov energie (anaeróbna glykolýza / glykogenolýza) za súčasnej produkcie menšieho alebo väčšieho množstva laktátu (laktát ako konečný produkt glykolitického štiepenia). V tomto bode nachádzame aj prah, kedy je prekonaná pufrovacia kapacita svalovej bunky recyklovať laktát na použiteľný zdroj energie (pyruvát) a ten sa začína kumulovať. To vedie k predčasnej svalovej únave alebo ukončeniu výkonu. Tento moment však nastane u každého bez rozdielu a je možné ho určiť aj pomocou analýzy dýchacích plynov v spiroergometrickom testovaní (RER 1.0)  [ii], [iii]. Čím viac je však jedinec metabolicky negramotný alebo metabolicky poškodený, tým skôr nastáva v priebehu jeho záťaže táto zásadná metabolická zmena. 

Predpokladáme, že k primeranému stupňu metabolickej flexibility sa môžu dopracovať najmä jedinci, ktorí majú primerané % podkožného tuku a dostatočné množstvo aktívnej telesnej hmoty (ATH), pretože bez nej nemajú v tele dostatočný objem mitochondriálnej výbavy (napríklad starí ľudia, alebo ľudia s nadváhou). Na meranie metabolickej reality používame spiroergometrické vyšetrenia a nástroje ako napríklad aplikácia MET/FLEX. 

• [i]. What Is Metabolic Flexibility, and Why Is It Important? J. Stanton’s AHS 2013 Presentation, Including Slides
• [ii]. Beaver WL, Wasserman K. Muscle RQ and lactate accumulation from analysis of the VCO2-VO2 relationship during excercise. Clin J Sport Med. 1991;1:27-34.
• [iii]. Cooper CB, et al. Factors affecting the components of the alveolar CO2 output-O2 uptake relationship furing incremental excercise in man. Exp Physiol. 1992;77:51-64.
• [iv]. Andersen P, Henriksson J. Training induced changes in the subgroups of human type II skeletal muscle fibres. Acta Physiol Scand. 1977;99:123-125.
• [v]. Saltin B, Gollnick PD. Skeletal muscle adaptability: significance for metabolism and performance. In: Peachey LD et al. Handbook of Physiology. Washington, DC: American Physiology Society; 1986.

UPOZORNENIE: Informácie v slovníku slov nepopisujú vybraný pojem maximálne vyčerpávajúcim spôsobom. Veríme však, že slovník slov vám pomôže lepšie chápať nie len význam jedného slova, ale aj celý kontext odborných článkov, ktoré pre vás pripravujeme. Veríme, že aj vďaka takejto drobnosti sa môžete stať lepšou verziou samého seba ešte rýchlejšie, ako kedykoľvek predtým. V prípade, že máte akékoľvek zdravotné komplikácie, je potrebné aby ste svoj problém riešili s príslušným odborníkom.